Kél komémorasyon pou la Fèt Kaf an 2023 ?
“Maty indray mandeha zaka ihany : maty indroa tsy laitra”. (Proverbe malgache)
“Mourir une fois on le supporte, mourir deux fois est intolérable”
Nou dwa pa rofé minm kouyonis…
Listwar i dwa aprann anou zafèr !
Fodré déza nou koné BYIN listwar, lo parti lé pa zoli, sak nadfwa nou vé pa gardé, sak toultan lo sistèm dominan léta fransé i vé pa fé mont anou.
Mé lé vital konèt ali byin pou pi fé minm sovazri, sof kél dégré, ék ninportkisa si la Tèr !
Kosa mi rotyin pou lo 40e Vindésanm férié ?
M’avé 1 an kan la mèt ali férié daborinn… Bann politik la désid sa, i fo bann volonté par-anndan pou fé bouz la sosyété ! Alors, minm DANN sistinm-la lé posib kas ankor la sinn toultan ! Mé malgré, i défann pa nou, domoun , shak”individu”, sitwayin, lasosyasyon sinonsa, komans fé zafèr par nou-minm. Ala kosa i lé léspri maronaz. Lé gayar kan bann lwa i rokoné sak té pa bon, i aboli lo vilin, i aranz pli zoli, i anlériz (par in zour férié) sak i mérit la rokonésans, lo réparasyon, lo priz-an-kont. Mé nou pé osi fé par nou-minm !
Listwar nout pèp lé dovan nou osi, an trinn fé toultan.
Nout pasé lé prosh, zis koté nou.
Nou konpran ali toulézour ankor. É plis nou konpran, plis nou koné an détay, plis nou avans myé, nou dépay, nou tir zépine, malol dann nout zyé, nou pran nout plas, nou asim, nou la pi pèr, nou la pi ont.
Nout pasé malizé rényoné lé ankor fré, dir, pa lwin, osi… Tout zafèr i pran lo tan.
La Frans la déklar laboliman (lo “déshénaz”, pou ropran lo mo lékrivèr rényoné Jean-Louis Robert la fénésans) an 1848.
Avansa, bonpé zésklavizé lavé révolté.
Byin avansa ankor, dopi promyé débi lo krazaz démounaz si la Tèr La Rényon (1663), bann malgas té zésklav lo bann promyé famiy “métis” (franko-malgas), la sap lo may, la tras dann la montagn dirék… la pa atann la LWA i libèr azot.
Apré labolisyon lésklavaz, lo dominasyon la kontinyé byin sir… Oubli zamé , alé rodé, aprann kosa la éspasé, koman la éspasé, dann kél kondisyon bann zangazé (malbar pou la plipar, mé navé dot nasyon osi) la viv…
GAYAR FÈT KAF pou tout Rényoné !
Komémorasyon-la lé inportan. Li pérmèt anou mazine listwar nout zansèt, bann domoun la Rényon la tyinbo, la soubat, malgré doulèr in vi maltrétans.
Anon mazine zordi in somin maronaz, somin libérté par nou-minm.
Sof kél manyèr !
Kinm na lontan m’avé konpri té falé aprann, dékonstrui, arkonstrui mon konsyans kiltirèl, idantitèr, mon kiltir an profondèr, mwin la pran in not viraz maronaz : dousman dousman, mwin la komans konprann travay pou mwin dirèk, té koréspon amwin plis, dan mon manyèr-dèt, mon fason, mon kèr, épisa té an faz dirèk ansanm mon bann valèr “indépandan”. Difisil arèt nèt lo salarya, travay pou in sistèm, in patron, mésoman, mi aksép pli myé bann swadizan “paradoks” bonpé militan i dénons, mé anrézon sa lé zis aprs zot i giny pa désot sa, i farfouy dan zot trip in fristrasyon, in tortir mantal. Mi fé avék, mi aksép, ék la rézilyans ! Mi koné mon kèr ousa i port : vèr la libèrté viv konm mi vé, ék in vré konsyans pou lémansipasyon kiltirél, ékonomik ék mantal.
Té pa fasil, falé ozé. ala koman nou kas inn ti bout la shèn ankor toulézour dan in péi i fonksyone ankor (lé maléré, mé normal !!) dann manyèr kolonyal.
La domann amwin bonpé laprantisaz pou konèt koman dévlop mon mantal : mwin la dékouv tousa la shèn navé dann koko, nout tout néna (croyance limitante + schéma dominé inconsciemment perpétué dans certaines zones de mon fonctionnement perso/pro)… falé kas ankor.
Na lontan mi dékonstrui, mi aprann si nout vré listwar, si nou minm.
Mé na ankor bon zafèr pou aprann, mové zafèr pou kasé.
TIR LA SINN DANN KOKO, PÈP RÉNYONÉ !